News and Films from the Frontline of the War on Drugs
OTVORENÁ DROGOVÁ SCÉNA JE V NAŠICH MESTÁCH NARASTAJÚCI PROBLÉM.
Zdieľanie pomôcok na injikovanie medzi ľuďmi, ktorí injekčne užívajú drogy vedie k infekciám, akými sú hepatitída typu C alebo HIV. Pohodené striekačky sú na ulici nevítaní hostia a spôsobujú nevôľu okolitým obyvateľom. Riešenie však neleží v rukách polície - zatýkanie ľudí, ktorí užívajú drogy nepomôže znížiť počet užívateľov drog. Naopak, núti ich užívať drogy rizikovejším spôsobom a použité striekačky zahodiť čo najskôr po použití. Starý spôsob boja proti drogám nefunguje. Toto je kampaň pre nové riešenia - toto je Room for Change (Miesto pre zmenu).
Pokiaľ vytvoríme miesta, kde budú môcť užívatelia drog užiť svoju drogu so sterilnými pomôckami, pod dozorom, dokážeme znížiť riziko predávkovania a infekcií a tiež minimalizovať výtržnosti a neporiadok v uliciach, ktoré súvisia s užívaním drog! Kampaň Room for Change (Miesto pre zmenu) prináša pragmatické riešenia problémov s drogami - ďalej na tejto stránke nájdete viac informácií o problémoch a riešeniach, ktoré sa osvedčili vo viacerých veľkomestách na svete. Ak súhlasíte s tým, že tresty nie sú skutočným riešením, prosím, podpíšte našu petíciu.
(Táto webová stránka predstavuje stav kampane v roku 2015)
Otvorená drogová scéna – Ľudia, ktorí injekčne užívajú drogy často žijú na okraji spoločnosti: nemajú prácu, domov, stratili rodinu. Väčšinu svojho života trávia na ulici, zháňajú drogy, ktoré väčšinou užijú v tmavých uličkách a vo vchodoch, v nehygienických podmienkach. A to obťažuje okolitých susedov. Zdieľajú striekačky, ktoré následne často nechajú pohodené na zemi, aby sa vyhli stretu s políciou.
Infekcie – Každá tretia HIV infekcia mimo subsaharskej Afriky je spojená so zdieľaním injekčných pomôcok. Ďalší, menej známy vírus, hepatitídy typu C je ešte infekčnejší a medzi užívateľmi drog sa šíri ešte rýchlejšie než medzi inými ľuďmi. Liečba ochorení spôsobených týmito vírusmi stojí omnoho viac peňazí než ich prevencia prostredníctvom distribúcie injekčných striekačiek či iného zdravotníckeho materiálu a zabezpečenie hygienického prostredia. Photo: Ben art core
Nové epidémie HIV v Európe – Po dlhú dobu, počet HIV infekcií medzi užívateľmi drog vo väčšine európskych miest ostával nízky. Dôsledkom finančnej krízy v Európe sa táto situácia mení. Verejné zdravie a sociálne služby sú prvé obete úsporných opatrení. Mestá ako Atény, Bukurešť a Sofia zažívajú veľké epidémie HIV infekcií medzi ľuďmi, ktorí injekčne užívajú drogy. Na základe skúseností z iných krajín zároveň vieme, že takáto epidémia sa nezastaví pri užívateľoch drog. Šíri sa ďalej v rámci širokej verejnosti, cez nechránený sex.
Nové legálne drogy – V roku 2009 došlo k bezprecedentnému nárastu užívania nových syntetických drog v Európe. Tieto médiami označované ako nové legálne drogy nie sú na zozname zakázaných látok, ale majú podobné účinky ako klasické drogy. V niektorých mestách (napríklad v Budapešti alebo v Bukurešti) tisíce užívateľov začalo tieto drogy užívať injekčne. Kým heroín je potrebné užiť 3-4x denne, tieto drogy musí človek užiť až 10-15x denne - čo vedie k vyššiemu riziku infekcií.
Odpad spojený s drogami – Použité ihly, striekačky, misky a iný odpad spojený s užívaním drog je každodennou realitou v tých častiach mesta, kde ľudia injikujú drogy na ulici. A síce nie sú zaznamenané prípady nakazenia sa cez pohodenú striekačku, tento odpad so sebou určite prináša strach, hnev, znechutenie a frustráciu.
TREST NIE JE RIEŠENIE
Zvýšenie počtu policajných hliadok a zatýkanie užívateľov drog nevedie k zníženiu ich užívania, ani k zníženiu odpadu z užívaných drog (napríklad k menšiemu počtu pohodených striekačiek). Práve naopak, strach z polície môže užívateľov nútiť zahodiť ihly čo najskôr po použití. Existujú dôkazy, že zamedzenie prístupu k čistým striekačkám nevedenie k zníženiu počtu užívateľov na uliciach, ale skôr ku zdieľaniu striekačiek, a tým aj k novým infekciám. Preplnené väznice sú často ohniskom injekčného užívania a šírenia súvisiacich infekcií.
ŠTVORPILIÉROVÝ MODEL RIEŠENÍ PROBLÉMOV S DROGAMI
Prevencia – Potrebujeme sprístupniť na faktoch založené vzdelávanie o drogách pre ľudí, ktorí drogu ešte vo svojom živote neužili alebo s drogami len experimentujú. A to hlavne v rodinnom prostredí a v kluboch, kde sa títo ľudia zabávajú.
Liečba – pre užívateľov, ktorí chcú s užívaním prestať, je potrebné zabezpečiť poradenstvo, detox, terapeutické komunity a programy zamerané na sociálnu reintegráciu.
Znižovanie rizík – pre aktívnych injekčných užívateľov drog je potrebné sprístupniť programy výmeny a distribúcie sterilných injekčných striekačiek a iného zdravotníckeho materiálu a bezpečné miesto, kde môžu drogu užiť pod dozorom. Takéto miesta zamedzia obťažovaniu verejnosti, obmedzia šírenie infekcií a znížia riziko predávkovania. Tieto programy by mali slúžiť ako vstupná brána pre ďalšiu starostlivosť a pomoc.
Dodržiavanie zákona – pre ochranu komunity by mala polícia udržať verejné priestory bezpečné, napríklad nasmerovaním užívateľov drog do priestorov určených na užívanie.
Tieto body predstavujú štvorpiliérový model riešení problémov s drogami. Každé mesto potrebuje vlastnú stratégiu založenú na týchto odporúčaniach. Potrebuje určiť koordinátorov a vymedziť adekvátny rozpočet na implementáciu takejto stratégie. Mestá, ktoré by tento prístup zaviedli môžu dosiahnuť veľký úspech v redukcii užívania drog a súvisiacich rizík a škôd. Prvé mestá, ktoré vyskúšali prístup postavený na štyroch pilieroch boli vo Švajčiarsku. Prvé injekčné miestnosti tam boli otvorené už v roku 1986. Ďalšie mestá, ktoré nasledovali ich vzor boli v Holandsku, Nemecku, Španielsku, Austrálii, Kanade, Dánsku, Luxemburgu a v Nórsku. V roku 2013 bola injekčná miestnosť sprístupnená pre užívateľov aj v Aténach, ďalšími na rade sú Paríž a Lisabon. V súčasnosti je viac ako 90 takýchto miestností. tieto miestnosti preukázateľne nezvýšili počet užívateľov drog, no zachránili už nespočetné množstvo životov. V týchto priestoroch nebolo zaznamenané ani jedno úmrtie.
Stále viac miest si uvedomuje, že trestaním užívateľov sa len vytvárajú ďalšie problémy. Pokiaľ ale vytvoríme bezpečné a hygienické prostredie pod dohľadom zdravotného personálu a sociálnych pracovníkov, môžeme obmedziť počet predávkovaní, užívanie na uliciach, znečistenie ulíc, a infekcie. A ako bonus, tieto miestnosti môžu nasmerovať závislých ľudí do liečby.
INJEKČNÉ MIESTNOSTI
Bezpečné injekčné miestnosti nie sú luxusom, ale sú investíciou, z ktorej má prospech celá spoločnosť, nie len užívatelia drog. V mestách, kde boli takéto miestnosti zavedené:
Nastal pokles užívania drog v uliciach Užívatelia drog už neužívajú na ulici alebo v parkoch, ale v injekčných miestnostiach pod dohľadom.
Nastal pokles v šírení infekcií Užívatelia drog používajú sterilné striekačky a iný zdravotnícky materiál, nezdieľajú striekačky.
Viac ľudí sa rozhodlo pre liečbu Drogovo závislí sú motivovaní vstúpiť do liečby, majú ľahší prístup k liečebnému programu, čo vedie k zvýšeniu počtu vyliečených.
Počet pohodených striekačiek a iného odpadu sa na ulici znížil Odpad po injekčnom užívaní je bezpečne zlikvidovaný ako nebezpečný odpad v injekčných miestnostiach.
Počet smrteľných predávkovaní klesol V prípade, že v injekčných miestnostiach dôjde k predávkovaniu, zdravotný personál vie okamžite zasiahnuť a pomôcť.
Tu si môžete pozrieť videá Drugreporter o miestnostiach na konzumáciu drog!
Riešenia
ZÚČASTNENÉ MESTÁ
Mimovládne organizácie z ôsmich miest spolupracujú na tejto kampani: Atény, Belehrad, Bratislava, Bukurešť, Budapešť, Porto, Sofia a Varšava.
ATÉNY
Grécko je jedna z krajín, ktorú v Európe najviac postihla hospodárska kríza. Podľa údajov z OKANA (štátom riadená agentúra pre liečbu drogových závislostí), injekčné užívanie drog prudko vzrástlo za posledné roky ako dôsledok rastúcej exitenciálnej nestability medzi mladými ľuďmi. Oficiálne štatistiky hovoria o 25 000 pouličných užívateľoch drog a väčšina z nich žije v Aténach. The Greek Drug Users’ Union (Únia užívateľov drog v Grécku) by však trvala na tom, že reálne číslo užívateľov drog v uliciach je len v Aténach vyššie - 30 000 a viac - a to sú ľudia, ktorí nemajú kontakt so žiadnou oficiálnou pomáhajúcou inštitúciou a teda ich existencia ostáva nezaznamenaná. Tvorcovia politík si po dlhý čas mysleli, že vyriešia problém prostredníctvom policajných razií a väzby, zatiaľ čo prístup k liečbe a k sterilným injekčným striekačkám ostával neporovnateľne nižší ako v iných mestách v západnej Európe. Dôsledkom toho ľudia pravidelne zdieľali injekčné striekačky, čo viedlo k šíreniu hepatitídy typu C a HIV. Kým v rokoch 2006-2011 bolo registrovaných 9 prípadov HIV medzi užívateľmi drog, v roku 2011 to bolo zaznamenaných až 256 nových prípadov!
V momente, keď obrovská HIV epidémia zasiahla krajiny, ľudia si uvedomili, že je potrebné zmeniť prístup: vláda vyčlenila viac peňazí na základné metódy znižovania rizík (harm reduction) (napr. terénna sociálna práca, nízkoprahové testovanie, promptné prepojenie na liečbu v rámci nemocníc). No epidémia HIV si žiadala stratégie, ktoré by boli ešte účinnejšie. Distribuovalo sa viac sterilných striekačiek a viac ľudí bolo prijatých do zdravotnej starostlivosti, stále však chýbali centrá pre ľudí sú bez domova a užívajú drogy a ani čakacia doba na nástup na substitučnú liečbu sa neskrátila. Harm Reduction (prístup znižovania rizík) mohol byť posilnený napríklad zapojením užívateľov drog v rámci substitučnej liečby, ktorí ponúkali prácu bez nároku na odmenu. No ich dobrovoľnícke služby boli stále odmietané. A práve v týchto krušných časoch to bola občianska spoločnosť, nie vláda, kto sa rozhodol ísť po príčinách problému. Začal tlak na kľúčové osobnosti, vytvárali sa iniciatívy, ktoré v uliciach informovali ľudí a zaviazali sa bez výhrad jedinému cieľu - k zdravšiemu a humánnejšiemu svetu. Photo: Ben art core
V roku 2013 OKANA otvorila prvú injekčnú miestnosť v Aténach, v ktorej sa mohli v bezpečnom prostredí stovky užívateľov drog mesačne vyhnúť infekciám. Bola to tiež alternatíva k užívaniu drog priamo na ulici. Nateraz je epidémia pod kontrolou, no stále je čo doháňať. Žiaľ, injekčnú miestnosť z právnych dôvodov nakoniec zatvorili a ľudia musia na liečbu závislosti stále roky čakať. Občianske iniciatívy stále bojujú za viac prevencie, liečby a harm reduction a bojkotujú stigmatizáciu, exklúziu, kriminalizáciu a tresty.
BELEHRAD
Belehrad predstavuje križovatku viacerých trás nelegálneho obchodu s heroínom. To má signifikantný dopad na populáciu injekčných užívateľov drog, veľa z nich patrí medzi etnické minority, prevažne Rómov. Väčšina týchto užívateľov žije v extrémnej chudobe, vylúčení z majoritnej spoločnosti. Vďaka Globálnemu fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii začalo fungovať v prých desiatich rokoch tohto storočia v Srbsku viacero programov harm reduction (znižovanie rizík), napríklad distribúcia sterilných injekčných striekačiek s cieľom prevencie šírenia infekcií. Výskyt HIV medzi užívateľmi drog ostáva zatiaľ nízky, no dostupnosť harm reduction programov má ďaleko od reálnych potrieb. Tomu nasvedčuje vysoká prevalencia hepatitídy typu C medzi užívateľmi drog.
Nádeje na rozšírenie programov zo strany ich poskytovateľov sa rozplynuli. Krajina nemá nárok na žiadne ďalšie financie z Globálneho fondu a posledný grant skončil tento rok. Programy, ktoré pracujú s ľuďmi, ktorí užívajú drogy teraz čelia nejasnej budúcnosti – niektoré z nich určite prestanú fungovať. Ani vláda, ani lokálni politici v Belehrade neposkytujú adekvátne financie, ktoré by dokázali znížiť riziká pouličnej drogovej scény. Prosím, podporte boj lokálnych mimovládnych organizácií za prijatie štvorpiliérového modelu riešení problémov s drogami! Partnerom kampane zo Srbska je Re-Generation. Ak sa chcete dozvedieť viac o situácii v Srbsku, pozrite si film z dielne Drugreporter, ktorý bol vytvorený v spolupráci s Re-Generation.
BRATISLAVA
V posledných rokoch v Bratislave narastá injekčné užívanie metamfetamínu (na Slovensku tiež známy ako pervitín). Veľké percento injekčných užívateľov drog patrí do rómskej minority, často sociálne vylúčenej skupiny so slabým prístupom k zdravotným službám. V niektorých častiach mesta otvorená drogová scéna spôsobuje nemalé rozruchy v miestnych komunitách. Ľudia užívajú drogy často priamo na schodiskách alebo v kríkoch a zdieľajú injekčné striekačky. Až 4 z 10 ľudí užívajúcich drogy injekčne sú infikovaní hepatitídou typu C. Photo: Ester Erdelyi Photography - Source: Wikipedia
Zákony týkajúce sa drog sú pomerne prísne a ľudia, ktorí užívajú drogy sa často boja vyhľadať pomoc sociálnych služieb, pretože sa boja zatknutia. V Bratislave pôsobí len zopár organizácií, ktoré ponúkajú prevenciu, liečbu a harm reduction (na zníženie rizík) zamerané služby. Mesto takéto služby nefinancuje a neexistuje žiadna regionálna stratégia na riešenie drogovej situácie v meste. Vláda zvažuje dekriminalizáciu užívania drog a vyzerá to, že prišiel čas na zmenu. Prosím, podporte aj vy lokálne mimovládne organizácie, ako napríklad OZ Odyseus, a prostredníctom nich novú drogovú politiku založenú namiesto trestov na prevencii, liečbe, harm reduction a na menšej kriminalizácii. Podpíšte našu petíciu! Partnerom kampane na Slovensku je OZ Odyseus. Ak sa chcete dozvedieť viac o situácii na Slovensku, pozrite si film z dielne Drugreporter, ktorý bol vytvorený v spolupráci s OZ Odyseus.
BUKUREŠŤ
V Bukurešti boli prípady HIV medzi injekčnými užívateľmi drog mnoho rokov veľmi ojedivelé. To sa dramaticky zmenilo práve počas posledných rokov. V roku 2007 to boli 4 nové prípady HIV infekcie, do 31.12.2014 to bolo až do 801 prípadov HIV. Prečo? Jedným z dôvodom je boom užívania tzv. nových psychoaktívnych látok, hlavne stimulantov (predávaných ako “ethnobotanicals”), čo viedlo k rapídnemu nárastu injekčného užívania. Priemerne užívateľ heroínu potrebuje injikovať 4-5x denne, no užívateľ takéhoto stimulantu 10-15x denne. Ďalším vysvetlením je tiež dramatický pokles dostupnosti sterilných injekčných striekačiek. To znamená, že ľudia zdieľajú injekčné striekačky častejšie a to prináša masívnejšie šírenie krvou prenosných ochorení. Source: Wikipedia
V Rumunsku existujú na harm reduction (na zníženie rizík) zamerané programy, ktorých cieľom je zabrániť zdieľaniu injekčných striekačiek a šíreniu krvou prenosných infekcií. Takéto programy tiež pomáhajú užívateľom drog vyhľadať liečebnú pomoc. Väčšina takýchto programov bola financovaná v rámci Globálneho fondu, no po vstupe krajiny do EÚ už takéto finacovanie z Globálneho fondu nie je možné. Ani vláda, ani mesto neposkytujú financie na udržanie harm reduction programov, čo vedie k obmedzeniu týchto služieb.
Od roku 2010 financovanie harm reduction služieb kolísalo. To síce umožnilo poskytovať služby naďalej, no bola výzva zahrňuť výmenu injekčných striekačiek alebo substitučnú liečbu do širšieho rámca financovania, napríklad v rámci Euróspkych štrukturálnych fondov. Hoci je efektivita harm reduction programov dokázaná a uznaná dokonca aj politikmi, neprinieslo to žiadnu pozitívnu odozvu vo forme financovania. Táto situácia vyvrcholila k zastaveniu služieb v júli 2013. Programy čelili jasnej perspektíve minutia injekčného materiálu a liekov, a tak sa mimovládne organizácie spolu s užívateľmi drog vybrali protestovať do ulíc, volajúc po okamžitej podpore harm reduction služieb.
Mnoho užívateľov drog tu žije na ulici a v zime v podzemí v rámci verejných kanalizácií. Bez čistej vody a prístupu k hygiene. Odpad súvisiaci s užívaním drog, rozruchy sú stálym dôvodom nespokojnosti okolitých obyvateľov. Mimovládne organizácie teraz lobujú za vytvorenie injekčnej miestnosti, kde budú môcť títo ľudia užiť drogy pod zdravotníckym dohľadom, v hygienickom prostredí a bez tvorenia odpadu na ulici či rušenia okolia. Bukurešť potrebuje prijať a podporiť stratégiu k drogám postavenú na 4 piliéroch - prevencii, liečbe, harm reduction a efektívnej práce vytrénovanej polície, ktorá by dokázala s týmito službami spolupracovať. Prosím podporte našu petíciu! Partnerom kampane z Rumunska je Romania is the Romanian Harm Reduction Network (http://rhrn.ro). Ak sa chcete dozvedieť viac o situácii v Rumunsku, pozrite si film z dielne Drugreporter, ktorý bol vytvorený v spolupráci s Romanian Harm Reduction Network.
BUDAPEŠŤ
Žiaľ, politici nedokázali identifikovať reálny príčinu problémov a obvinili programy výmeny injekčných striekačiek za otvorenú drogovú scénu. Dôsledkom toho boli za posledný rok zavreté 2 programy výmeny striekačiek. No riešenie týchto problémov nespočíva v zatváraní programov, ktoré pomáhajú ľuďom. Naopak, malo by sa investovať viac podpory do vytvorenia bezpečného a čistého miesta, kde môžu užívatelia namiesto užívania drog priamo na ulici prísť. Budapesť potrebuje stratégiu zameranú na prevenciu, liečbu, harm reduction (znižovanie rizík) a dodržiavanie zákona. Potrebuje však koordinátora venujúceho sa drogám a rozpočet na implementáciu tejto stratégie. Prosím, pomôžte nám zmeniť drogovú politiku a podpíšte petíciu!
Ak chcete podporiť našu kampaň za bezpečnejšie mestá, prosím, zapojte sa a podpíšte petíciu! Ak sa chcete dozvedieť viac o situácii v Maďarsku, pozrite si film z dielne Drugreporter.
SOFIA
V Sofii žijú tisíce ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy. Väčšina z nich žije v chudobe na okraji mesta, vylúčení zo spoločnosti. Ide zväčša o Rómov, s vysokou mierou nezamestnanosti a bez domova. Užívatelia drog užívajú injekčne priamo na ulici, v nebezpečnom prostredí s limitovaným prístupom k injekčným striekačkám. Lekárne často odmietajú obslúžiť užívateľov drog a v meste funguje iba 1 organizácia, ktorá poskytuje sterilné pomôcky na injikovanie. Otvorená drogová scéna a pohodené striekačky podnecujú konflikty v komunitách a senzácie médií prinášajú policajné razie. Source: Wikipedia
Bulharsko má najprísnejšie zákony týkajúce sa drog v Európskej Únii. V krajine, kde žije 8 miliónov obyvateľov, 800 ľudí ročne je uväznených za činy súvisiace s drogami. Avšak väznice nie sú miesta, ktoré ochránia ľudí pred drogami. Podľa odhadov väzenskej správy viac ako 20% väzenskej populácie je závislá od drog. Zároveň u mnohých sa rozvinuli problémy s drogami až po uväznení. Strach z polície spôsobuje, že ľudia užívajú drogy rizikovým spôsobom a použité injekčné striekačky zahadzujú čo najskôr po použití.
Trendy šírenia krvou prenosných infekcií medzi ľuďmi, ktorí užívajú drogy v Bulharsku sú znepokojujúce. Počet HIV infekcií rastie. V roku 2004 to bolo 74 prípadov, v roku 2012 až 157 prípadov HIV medzi injekčnými užívateľmi drog. Výskyt hepatitídy typu C v tejto populácii presiahol 70%. Náklady na prevenciu HIV a hepatitídy typu C sú pri tom niekoľkonásobne nižšie ako náklady na liečbu týchto infekcií. Sofia nemá žiadnu stratégiu ohľadom drog, mesto nevyčleňuje žiadne peniaze na prevenciu, liečbu alebo harm reduction (znižovanie rizík). Prosím, pomôžte nám presvedčiť politikov, aby počúvali profesionálov a urobili potrebné kroky smerom k zníženiu škôd spojených s užívaním drog- tu môžete podpísať petíciu! Partnerom kampane z Bulharska je Initiative for Health Foundation. Ak chcete vedieť viac o situácii v Bulharsku, pozrite si film z dielne Drugreporter, ktorý bol vyrobený v spoluprácu s Initiative for Health Foundation.
VARŠAVA
V Poľsku odhadom injekčne užíva drogy odhadom okolo 15 00 ľudí. Vo Varšave je pokrytie substitučnou liečbou veľmi dobré, no menej dostupné sú v iných veľkých mestách (Katovice, Gdansk). Source: Wikipedia
Väčšina týchto ľudí injikuje heroín v nebezpečných podmienkach, časté je zdieľanie striekačiek, predávkovania a šírenie krvou prenosných ochorení (HIV, hepatitída typu C). Niektoré lokality Varšavy sa vyznačujú častými konfliktami medzi ľuďmi, ktorí užívajú drogy a ostatnými obyvateľmi, najmä kvôli pohodeným striekačkám a inému odpadu. Poľský zákon o drogám je veľmi prásny a mnoho mladých ľudí končí pred súdom i pre malé drogové delikty. Plnšie väznice však nepriniesli pokles v užívaní drog. Skutočné riešenie tkvie v poskytnutie liečby pre tých, ktorí sú závislí a zníženie rizík smrteľného predávkovacia a infekcií prostredníctvom pragmatických intervencií, akými je napríklad distribúcia sterilných injekčných striekačiek.
Závilosť na heroíne môže byť liečená prostredníctvom subtitučných programov, ktoré predpíšu metadón alebo buprenorfín. Žiaľ, iba malý časť užívateľov heroínu má prístup k liečbe a k sterilným striekačkám. Profesionálne organizácie, ktoré majú za cieľ znížiť riziká spojené s užívaním drog hovoria, že krajina potrebuje nový legislatívny rámec, ktorý by umožnil vytvoriť komplexné programy kontinuálnej starostlivosti - miesto, kde by mohli ľudia užiť drogu sterilnými pomôckami, pod dohľadom a zároveň by boli motivovaní zmeniť svoj život a začleniť sa späť do spoločnosti. Prosím, zapojte sa a podpíšte petíciu za bezpečnejšiu Varšavu - mesto, ktoré by podporilo efektívne riešenia a nie tresty bez výsledkov! Partnerom kampane z Poľska je Polish Drug Policy Network. Ak chcete vedieť viac o situácii v Poľsku, pozrite si video z dielne Drugreporter, ktoré vytvorilo v spolupráci s Polish Drug Policy Network.
PORTO
V osemdesiatych rokoch v Porte nastal rozmach injekčného užívania drog. Ľudia boli šokovaní, keď videli v uliciach mladých ľudí injikovať si drogy a urgovali políciu, aby zasiahla. Kriminalizácia ľudí, ktorí užívajú drogy nepomohla, navyše priniesla šírenie HIV infekcií a smrteľné predávkovania a to najmä preto, že títo ľudia boli zatlačení na okraj spoločnosti. Portugalská vláda dekriminalizovala užívanie drog v roku 1999 a prijala novú drogovú stratégiu, ktorá sa zameriavala na prevenciu, liečbu a harm reduction služieb (zamerané na zníženie rizík) pre užívateľov drog. Značné množstvo ľudí užívajúcich heroín vstúpilo do liečby a tí, ktorí tak neurobili mali prístup k sterilným injekčným striekačkám. Tento nový prístup priniesol svoje ovocie a problémov spojených s injekčným užívaním drog ubúdalo.
Keď Porto zastihla ekonomická kríza, zdravotné a sociálne služby sa stali obeťou šetrenia financií. Užívatelia drog neboli populárna skupina, preto bolo jednoduché škrtať financie práve službám, ktoré im pomáhali. Avšak cena, ktorú za toto spoločnosť zaplatí bude vysoká a príde vo forme úmrtí, ochorení a kriminality. Investícia do prevencie, liečby a harm reduction je investícia do budúcnosti, investícia do zdravšieho a bezpečnejšieho mesta. V Porte existujú programy na distribúciu sterilných pomôcok na injikovanie a na poskytovanie substitučnej liečby. teraz chcú ísť ďalej - vytvoriť miestnosti, kde môžu užívatelia užiť drogy pod dozorom a v hygienickom prostredí. Nebude sa to potom diať priamo na ulici alebo na schodiskách. Vieme zo skúseností iných niest, že takéto miestnosti môžu podporiť vyhľadanie inej pomoci - napríklad liečby. Zákony v Portugalsku vytvorenie takejto miestnosti umožňujú, no nikto to ešte neskúsil. Je čas, aby kompetentní tak urobili a využili túto možnosť. Prosím, podpíšte petíciu a požiadajte ich o to! Partnerom kampane z Portugalska je APDES. Ak chcete vedieť o situácii v Portugalsku viac, pozrite si film z dielne Drugreporter, ktorý bol vytvorený v spolupráci s APDES.
Články súvisiace s touto kampaňou:
We Need Room for Change!
In Search of a Drug Consumption Room – The Open Veins of Drug Users
ATHEN’S WAY – Struggle For a Drug Consumption Room
Where Do Poles Inject? – The “Room for Change” Campaign in Poland
Why Have the Serbian Media Become Interested in Drug Consumption Rooms?
Advocating for Drug Consumption Rooms in Portugal
Life After the Closure of the Needle Exchange in Budapest
The Room for Change campaign launches a petition among citizens in Sofia
Room for Change: But in Which Direction?
Footer
